Input:

Komentár k stavebnému zákonu § 39 - § 40 Územné rozhodnutie

2.9.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

Komentár k stavebnému zákonu § 39 - § 40 Územné rozhodnutie

Ing. Vasil Ivanov, PhD., JUDr. Martina Kostková

Územné rozhodnutie

§ 39

(1) V územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území, a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie vrátane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.

(2) Ak sa územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo územné rozhodnutie o využití územia týka územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu, (1ga) musí obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a záverečnom stanovisku, ak boli vydané.

Poznámky pod čiarou:

1ga) Zákon č. 24/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov


Komentár k § 39

V územnom rozhodnutí sú uvedené všetky náležitosti, súvisiace s územím, ktoré boli predmetom územného konania.

Stavebný úrad môže uviesť v územnom rozhodnutí požiadavku predložiť podrobnejšie podklady alebo projektovú dokumentáciu, na základe ktorých stanoví stavebný úrad ďalšie podmienky, ktoré budú súčasťou stavebného povolenia. Ak vydanie stavebného povolenia prislúcha inému orgánu, zahrnie tento orgán dodatočne podmienky do stavebného povolenia.

Predpokladom pre vydanie stavebného povolenia je právoplatné územné rozhodnutie o umiestnení stavby. Toto vydáva príslušný stavebný úrad – je ním stavebný úrad tej obce, na území ktorej má zamýšľaná stavba stáť. Pri vydávaní územného rozhodnutia prihliada stavebný úrad najmä na to, aký vplyv budú mať stavebné práce a stavba samotná na životné prostredie ako aj zámery územného plánovania (v zmysle územného plánu, napr. obce). Podkladom pre rozhodnutie o umiestnení stavby môže, ale nemusí byť časť projektovej dokumentácie – stavebný úrad však situáciu osadenia stavby môže vyžadovať.

Ak sa rozhodneme stavať, a nejde o jednoduchú stavbu (napr., rodinný dom), ešte predtým, ako bude vydané stavebné povolenie, musí prebehnúť územné konanie, v rámci ktorého vydá stavebný úrad územné rozhodnutie. To však nevydáva iba tak, ale na základe písomnej žiadosti navrhovateľa. Tým je najčastejšie budúci stavebník. V tejto žiadosti, ak je cieľom vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, uvádza nielen svoje identifikačné údaje, ale aj všetkých známych účastníkov konania (ak nebudú uvedení všetci, nie je to vada, nakoľko stavebný úrad okruh účastníkov rozšíri – napríklad, mnohí navrhovatelia uvádzajú iba najbližších susedov, pričom ale môže ísť o prípad, kedy budú účastníkmi všetci susedia na danej ulici, pretože na miestnej komunikácii, z ktorej ako jedinej sa dá dostať k stavbe a teda budúcej budove majú spoluvlastnícky podiel). Taktiež uvádza o aké parcely sa jedná, pričom vychádza z listu vlastníctva a prikladá aj situáciu osadenia stavby, vypracovanú projektantom.

§ 39a

Rozhodnutie o umiestnení stavby

(1) Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

(2) V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky

a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,

b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,

c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,

d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy.

(3) Rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na

a) stavby, ktorých podmienky na umiestnenie podrobne rieši územný plán zóny, ak je to v jeho záväznej časti uvedené,

b) drobné stavby,

c) stavebné úpravy a udržiavacie práce,

d) stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru,

e) reklamné stavby.

(4) Stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.

(5) Stavebný úrad môže v rozhodnutí o umiestnení jednoduchej stavby, jej prístavby alebo nadstavby určiť, že na jej uskutočnenie postačí ohlásenie podľa § 55 ods. 2. Nevzťahuje sa to na stavby povoľované špeciálnymi, vojenskými a inými stavebnými úradmi podľa § 120 a 121.


Komentár k § 39a

Obsah rozhodnutia o umiestnení stavby v zmysle ods. 1 je uvedený ako minimálny. Podľa zložitosti územia alebo podľa nárokov a účinkov pripravovanej stavby môže stavebný úrad rozšíriť obsah rozhodnutia o umiestnení stavby. Cieľom územného rozhodnutia je určiť, na základe podkladov pre vydanie územného rozhodnutia, stavebný pozemok, vhodnosť umiestnenia stavby na stavebnom pozemku a stanoviť okruh problémov, ktoré majú byť vyriešené v projektovej dokumentácii, ktorú stavebník priloží k žiadosti o stavebné povolenie.

Stavebný pozemok definuje § 43h ako časť územia, ktorá je určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavený stavbou.

V rozhodnutí o umiestnení stavby sa uvedú požiadavky dotknutých orgánov, ktoré chránia verejné záujmy podľa osobitných predpisov.

V rozhodnutí o umiestnení stavby sa stanoví lehota platnosti rozhodnutia vo vzťahu k § 40. Rozhodnutie o umiestnení stavby platí dva roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť. Rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby platí tri roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť. Zákon ustanovuje, že v odôvodnených prípadoch môže stavebný úrad určiť dlhšiu lehotu platnosti. Rozhodnutie o umiestnení stavby nestráca platnosť, pokiaľ bola v lehote platnosti podaná žiadosť o stavebné povolenie alebo žiadosť o povolenie na terénne úpravy, práce a zariadenia podľa § 71.

V ods. 3 sú vymedzené stavby a zariadenia, pre ktoré sa nevyžaduje rozhodnutie o umiestnení stavby. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na stavby, umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru. Z hľadiska posúdenia nárokov a účinkov stavby na okolie je vhodné, aby aj pre takéto stavby bol podaný návrh na vydanie územného rozhodnutia. Pokiaľ by mohli byť navrhovanou stavbou negatívne ovplyvnené verejné záujmy chránené podľa osobitných predpisov, zamietne stavebný úrad návrh na vydanie územného rozhodnutia. Ak by nebol podaný návrh na vydanie územného rozhodnutia, bude zamietavé rozhodnutie stavebného úradu až v stavebnom konaní.

Pri zabezpečovaní súhlasu stavebného úradu na uskutočňovanie jednoduchých stavieb je veľmi dôležité ustanovenie ods. 4, v zmysle ktorého môže stavebný úrad spojiť územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo pri jej prístavbe alebo nadstavbe za predpokladu, že sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území. Pri ostatných stavbách je možné spojiť územné konanie so stavebným konaním iba v prípade, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.

Ak podmienky umiestnenia jednoduchej stavby, jej prístavby alebo nadstavby nie sú jednoznačné vzhľadom na pomery v území je potrebné pre takúto stavbu zabezpečiť rozhodnutie o umiestnení stavby. Stavebný úrad, v zmysle ustanovení ods. 5, môže určiť v rozhodnutí o umiestnení takejto jednoduchej stavby, že na jej uskutočnenie nebude potrebné stavebné povolenie, ale postačí ohlásenie stavebnému úradu v zmysle § 55 ods. 2. Táto možnosť sa nevzťahuje na stavby, pre ktoré vydáva územné rozhodnutie stavebný úrad, ale stavebné povolenie je v kompetencii špeciálneho stavebného úradu v zmysle § 120 a 121. Pri rozhodovaní o možnosti upustiť od stavebného konania vychádza stavebný úrad zo stanovísk dotknutých orgánov. Pokiaľ sú v týchto stanoviskách dôležité požiadavky, ktoré majú byť splnené v projektovej dokumentácii, ktorú stavebník prikladá k žiadosti na vydanie stavebného povolenia, nemôže rozhodnúť stavebný úrad o ohlásení jednoduchej stavby stavebnému úradu.

Vychádzajúc z ustanovenia § 139b ods. 5 písm. c) Stavebného zákona možno stavebné úpravy definovať ako zásahy do stavebných konštrukcií dokončenej stavby, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby.

Pri príprave realizácie stavebných úprav dokončenej stavby, predmetom ktorých je zateplenie budovy, t. j. zmena dokončenej stavby, pri ktorej sa zachováva pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby, zväčšené iba o hrúbku zatepľovacieho systému sa nevyžaduje v zmysle ustanovení ods. 3 písm. c) územné rozhodnutie.

Ustanovenia ods. 4 a ods. 5 umožňujú zjednodušiť a urýchliť povoľovanie jednoduchých stavieb a podstatne skrátiť cyklus prípravy a uskutočnenia týchto stavieb.

§ 39b

Rozhodnutie o využívaní územia

(1) Rozhodnutím o využívaní územia sa povoľuje nové využívanie územia, určujú sa jeho podmienky a čas jeho platnosti.

(2) V podmienkach nového využívania územia sa určí najmä spôsob, akým sa má územie upraviť, usporiadať, zalesniť, odvodniť, pripojiť na pozemné komunikácie, na siete a zariadenia technického vybavenia územia, spôsob zabezpečenia požiadaviek vyplývajúcich z blízkosti chránených častí krajiny a zo stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy a určenia požiadaviek na ochranu existujúcich stavieb a zelene. Podmienkami rozhodnutia podľa odseku 1 sa môže určiť aj kapacitná únosnosť využívania územia na voľnočasové alebo rekreačné potreby obyvateľstva vrátane limitov pre ubytovacie kapacity.

(3) Rozhodnutie o využívaní územia sa vyžaduje na

a) vykonávanie terénnych úprav, ktorými sa podstatne mení územný systém ekologickej stability, vzhľad krajiny, využitie významných krajinných prvkov alebo odtokové pomery v území, najmä na výkop alebo zasypanie priekop, zavážky, na násypy a meliorácie,

b) zriadenie alebo zrušenie verejných sadov, parkov, okrasných záhrad a inej zelene, ak sú spojené s terénnymi prácami, s odstraňovaním zelene, s vybavením chodníkmi a inými spevnenými plochami, s umiestnením drobnej záhradnej architektúry a technickým prevádzkovým zariadením na osvetlenie a údržbu zelene,

c) zriadenie alebo zrušenie športových ihrísk, odstavných a skladovacích plôch,

d) delenie a sceľovanie pozemkov, ak podmienky na to nie sú určené územným plánom zóny, projektom pozemkových úprav, iným rozhodnutím alebo opatrením,

e) ťažobné práce, im podobné práce a s nimi súvisiace práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak.(1h)

(4) Stavebný úrad môže v rozhodnutí o využívaní územia určiť, že sa upúšťa od povolenia terénnych úprav.

(5) Rozhodnutie o využívaní územia sa zlúči s rozhodnutím o umiestnení stavby, ak sa má na pozemku, ktorého sa rozhodnutie týka, uskutočniť aj stavba.

Poznámky pod čiarou:

1h) § 27 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 498/1991 Zb.


Komentár k § 39b

Rozhodnutie o využívaní územia sa vydáva v prípade, ak je pre navrhované, zmenené využitie územia potrebné stanoviť podmienky spôsob úpravy tohto územia.

V zmysle ustanovení § 32 Stavebného zákona možno umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území iba na základe územného rozhodnutia, ktoré môže byť vydané ako rozhodnutie o umiestnení stavby, o využívaní územia, o chránenej časti krajiny a ako rozhodnutie o stavebnej uzávere, podľa toho, čo je potrebné v území vymedziť.

Podľa § 39 v nadväznosti na § 39b Stavebného zákona vymedzí stavebný úrad v rozhodnutí o využívaní územia územie na navrhovaný účel a stanoví podmienky, ktorými sa zabezpečia verejné záujmy v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, starostlivosti o životné prostredie a vecná a časová koordinácia jednotlivých opatrení v území. Rozhodnutím o využívaní územia sa povoľuje nové využívanie územia oproti pôvodnému účelu a spôsobu využitia územia. V podmienkach pre nové využívanie územia určí stavebný úrad najmä spôsob, akým sa má územie upraviť, usporiadať, zatrávniť alebo zalesniť, odvodniť, pripojiť na pozemné komunikácie a na siete a zariadenia technického vybavenia územia, spôsob zabezpečenia požiadaviek, vyplývajúcich so stanovísk dotknutých orgánov a požiadaviek na ochranu existujúcich stavieb a zelene.

V zmysle ustanovenia § 39b ods. 3 písm. c) Stavebného zákona sa rozhodnutie o využívaní územia vyžaduje aj na zriadenie športových ihrísk, t.j. najmä na športové ihriská, ktoré nemajú spevnený povrch.

Vo výkladovom stanovisku bývalého Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky k problematike povoľovania niektorých športových ihrísk, najmä ak majú nespevnený povrch z augusta 2007 sa uvádza, že v prípade, keď stavebný úrad rozhoduje v územnom konaní o povolení nového využívania územia, nenasleduje v ďalšom postupe stavebné konanie, pretože nejde v celom rozsahu o stavbu v zmysle definície, uvedenej v § 43 Stavebného zákona.

Z hľadiska zjednodušenia a skrátenia procesu povoľovania nového využitia územia, v rámci ktorého by bolo zároveň potrebné na vymedzenom pozemku umiestniť a uskutočniť stavbu je možné využiť ustanovenie § 39b ods. 5Stavebného zákona, ktoré poskytuje možnosť stavebnému úradu zlúčiť konanie a rozhodnutie o využívaní územia (§ 39b Stavebného zákona) s rozhodnutím o umiestnení stavby (§ 39a Stavebného zákona), napríklad v prípade, že by sa na pozemku, vymedzenom na nové využívanie (napr. golfové ihrisko), zároveň realizovali aj stavby, ktoré plnia doplnkovú funkciu pre toto ihrisko (napr. šatne, bufet). Ak sa nevyužije ustanovenie § 39b ods. 5 Stavebného zákona, povoľuje sa nové využitie územia a umiestnenie stavieb, ktoré sa budú na vymedzenom pozemku realizovať, samostatnými rozhodnutiami.

V rozhodnutí o využívanie územia je uvedené okrem podmienok využívania územia aj čas platnosti rozhodnutia. Môžu sa v ňom uviesť aj kapacitné možnosti využívania územia vo vzťahu k rekreačným potrebám obyvateľstva, vrátane limitov na ubytovacie kapacity.

V ods. 3 sú taxatívne uvedené činnosti, pri vykonávaní ktorých sa vyžaduje rozhodnutie o využívaní územia.

Stavebný zákon umožňuje určiť v rozhodnutí o využívaní územia, že sa upúšťa od povolenia na vykonanie terénnych úprav.

§ 39c

Rozhodnutie o chránenej časti krajiny

(1) Rozhodnutím o chránenej časti krajiny sa ustanovujú jej hranice, zakazujú alebo obmedzujú určité činnosti z dôvodov ochrany verejného záujmu (1i) a určujú sa podmienky jej ochrany, najmä ktoré činnosti v území nemožno vykonávať a ktoré činnosti možno vykonávať iba pri splnení určených podmienok.

(2) Podmienkami rozhodnutia podľa odseku 1 sa určí spôsob ochrany, najmä zákaz, obmedzenie alebo spôsob uskutočňovania stavieb, terénnych úprav, ťažobných prác, výsadby stromov a postreku stromov, hnojenia pôdy, prevádzky vysokofrekvenčných prístrojov, zabezpečujú sa požiadavky dotknutých orgánov štátnej správy a pod.

(3) Ak sa niektorá z chránených častí krajiny, najmä chránené územie alebo ochranné pásmo, vymedzí všeobecne záväzným právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného správneho orgánu podľa neho vydaným, rozhodnutie o chránenej časti krajiny sa nevydáva.

(4) Ak zanikne účel, na ktorý bolo vydané rozhodnutie o chránenej časti krajiny, alebo to isté územie rieši schválený územný plán zóny, stavebný úrad zruší rozhodnutie aj bez návrhu. Ak bolo rozhodnutím zriadené vecné bremeno zapísané v katastri nehnuteľností, stavebný úrad podá návrh na jeho výmaz po zrušení rozhodnutia alebo po uplynutí času, na ktorý bola obmedzená jeho platnosť.

Poznámky pod čiarou:

1i) Napríklad zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší), zákon č. 44/1988 Zb., zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 58/1997 Z. z., zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii.


Komentár k § 39c

Rozhodnutie o chránenej časti krajiny môže byť vydané ako rozhodnutie o chránenom území alebo ako rozhodnutie o ochrannom pásme.

Účelom rozhodnutia o chránenej časti krajiny je ustanovenie jej hraníc, vylúčenie alebo obmedzenie niektorých činností, ktoré sú v rozpore s verejnými záujmami a stanovenie podmienok ochrany tejto časti krajiny.

V rozhodnutí o chránenej časti krajiny sú uvedené podmienky, ktoré definujú spôsob jej ochrany.

Ak sa niektorá z chránených častí krajiny, najmä chránené územie alebo ochranné pásmo, vymedzí všeobecne záväzným právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného správneho orgánu podľa neho vydaným, rozhodnutie o chránenej časti krajiny sa nevydáva.

Stavebný úrad môže z rozhodnutia o chránenom území, o ochrannom pásme v

 

 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: