Input:

Komentár k stavebnému zákonu § 44 Oprávnenie na uskutočňovanie stavieb

31.1.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

Komentár k stavebnému zákonu § 44 Oprávnenie na uskutočňovanie stavieb

Ing. Vasil Ivanov

Oddiel 2

Oprávnenie na uskutočňovanie stavieb a vybrané činnosti vo výstavbe

§ 44

Oprávnenie na uskutočňovanie stavieb

(1) Stavbu a jej zmenu môže uskutočňovať len právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na vykonávanie stavebných prác podľa osobitných predpisov (2) a vedenie uskutočňovania stavby vykonáva stavbyvedúci.

(2) Jednoduché stavby a ich zmeny môže uskutočňovať stavebník sám pre seba svojpomocou, ak vedenie ich uskutočňovania vykonáva stavebný dozor. Na uskutočňovanie jednoduchých stavieb a ich zmien [§ 139b ods. 1 písm. b) a c)], drobných stavieb a ich zmien svojpomocou stačí, ak stavebník zabezpečí odborné vedenie ich uskutočňovania osobou, ktorá má vysokoškolské vzdelanie stavebného smeru alebo architektonického smeru alebo odborné stredoškolské vzdelanie stavebného smeru a najmenej tri roky praxe v odbore (ďalej len “kvalifikovaná osoba“), ak sám nespĺňa uvedené požiadavky.

Poznámky pod čiarou:

2) § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka


Komentár k § 44

V zmysle ustanovenia ods. 1 môže stavbu a jej zmenu, bez ohľadu nato, či ju zhotovuje pre inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu alebo pre vlastnú potrebu, uskutočňovať iba právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie stavebných prác a zabezpečí vedenie uskutočňovania stavby oprávnenou osobou stavbyvedúceho.

Keďže Stavebný zákon nekvalifikuje búracie a demontážne práce, ktorými sa odstraňujú stavby ako stavebné práce, nie je možné jednoznačne posúdiť, či aj vedenie uskutočňovania búracích a demontážnych prác musí vykonávať oprávnená osoba stavbyvedúceho. Odporúčame, aby aj pre vedenie týchto prác zabezpečil ich vykonávateľ oprávnenú osobu stavbyvedúceho.

Stavebný zákon a súvisiace predpisy operujú pojmom „stavebník”, ale nikde tento pojem nedefinujú. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 396/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko uvádza v § 1, že na účely tohto nariadenia vlády stavebníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, z ktorej podnetu sa uskutočňuje stavba. Skutočne, pre potreby uvedeného nariadenia vlády je takáto definícia stavebníka postačujúca. Nemôže mať však všeobecnú platnosť. Každá stavba sa uskutočňuje z podnetu toho, z prostriedkov ktorého sa stavba financuje, t. j. investora.

Stavebníka možno definovať ako právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá podala žiadosť na vydanie stavebného povolenia alebo ktorá požiadala o súhlas na vykonanie stavebných prác, na ktoré nie je potrebné stavebné povolenie a ktorej stavebný úrad vydal stavebné povolenie alebo súhlas na vykonanie ohlásených prác.

Vo výkladovom stanovisku bývalého Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky k problematike vedenia uskutočňovania stavby z augusta 2007 (ďalej len výkladové stanovisko) sa k § 44 Stavebného zákona uvádza, že Stavebný zákon pozná tri režimy uskutočňovania stavieb:

– stavby uskutočňované zhotoviteľom, kde odborné vedenie stavby zabezpečuje stavbyvedúci,

– jednoduché stavby uskutočňované stavebníkom svojpomocou, na ktorých odborné vedenie uskutočňovania stavby zabezpečuje stavebný dozor,

– vybrané druhy jednoduchých stavieb, kde na odborné vedenie uskutočňovania stavby postačuje kvalifikovaná osoba.

V zmysle ustanovení Stavebného zákona sú kompetencie stavbyvedúceho a stavebného dozoru zhodné a vyjadrujú zodpovednosť týchto osôb voči stavebníkovi a najmä voči stavebnému úradu.

Výkladové stanovisko upozorňuje na skutočnosť, ktorá sa v praxi veľmi často chybne interpretuje a síce, že Stavebný zákon nepredpisuje súbežne vykonávanie činnosti stavbyvedúceho a stavebného dozoru na tej istej stavbe. Povinnosť stavebníka zabezpečiť odborné vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou ustanovuje Stavebný zákon v § 44 ods. 2 iba pri jednoduchých stavbách, ktoré stavebník zhotovuje sám pre seba svojpomocou.

Výkladové stanovisko upozorňuje ďalej, že pokiaľ si stavebník sám objedná (dohodne zmluvne) vykonávanie dozornej činnosti na stavbe, ktorú realizuje zhotoviteľ a odborné vedenie jej uskutočňovania zabezpečuje stavbyvedúci, môže tak urobiť, ale tento postup je nad rámec povinností, ktoré mu predpisuje Stavebný zákon a preto rozsah činnosti takéhoto „dozoru” je určený výlučne v zmluve a takýto dozor nemá oprávnenia a povinnosti, definované voči stavebnému úradu ale len voči stavebníkovi, ktorý si ho objednal.

Konečne sme sa dočkali autorizovaného stanoviska, že dozorná činnosť objednávateľa (stavebníka) nemôže byť kvalifikovaná ako stavebný dozor.

Stotožňujeme sa s obsahom výkladového stanoviska ale upozorňujeme na problémy, ktoré majú stavebníci pri uskutočňovaní verejných prác. V tejto súvislosti je potrebné hľadať odpoveď na tieto dve otázky:

1. Je stavebník verejnej práce povinný zabezpečiť výkon dozornej činnosti nad uskutočňovaním verejnej práce?

2. Kde, v ktorom predpise, je definovaný obsah a rozsah dozornej činnosti stavebníka pri uskutočňovaní verejných prác?

Na prvú otázku možno odpovedať jednoznačne áno. Ak je stavebník zodpovedný za kvalitu verejnej práce, nemôže splniť svoju základnú povinnosť bez zabezpečenia dozornej činnosti na verejnej práci. Z výkladového stanoviska je jasné, že táto dozorná činnosť v žiadnom prípade nemôže byť považovaná za stavebný dozor.

V snahe poskytnúť kvalifikovanú odpoveď na druhú otázku je však potrebné konštatovať (žiaľ), že obsah a rozsah dozornej činnosti pri uskutočňovaní verejných prác nie je definovaný v žiadnom predpise.

Ak je vo výkladovom stanovisku uvedené, že pokiaľ si stavebník sám objedná (dohodne zmluvne) vykonávanie dozornej činnosti na stavbe, ktorú realizuje zhotoviteľ a odborné vedenie jej uskutočňovania zabezpečuje stavbyvedúci, môže tak urobiť, ale tento postup je nad rámec povinností, ktoré mu predpisuje Stavebný zákon a preto rozsah činnosti takéhoto dozoru je určený výlučne v zmluve, platí to pre stavebníkov (investorov), ktorí financujú stavbu z iných zdrojov, nie z verejných prostriedkov.

Opätovne upozorňujeme, že v Stavebnom zákone alebo v inom predpise musí byť definovaný obsah a rozsah dozornej činnosti, ktorú je stavebník povinný zabezpečiť pri uskutočňovaní verejných prác, odborné vedenie ktorých zabezpečujú oprávnení stavbyvedúci.

Veľmi často počujeme argument, že „povinnosť vykonávať dozornú činnosť objednávateľa, t.j. technický dozor, je pozostatkom z minulosti.” Autori týchto názorov majú úplnú pravdu. Neuvedomujú si však skutočnosť, že zo súčasného hľadiska boli v minulosti všetky stavby verejnými prácami.

Verejné práce sú významným článkom verejných hospodárskych aktivít a preto očakávame rýchle vyriešenie uvedeného problému.

V § 14 zákona o verejných prácach sa ako súčasť dokumentácie o kvalite verejnej práce uvádza záznam o preukázaní odbornej spôsobilosti účastníkov výstavy podľa osobitného predpisu, t. j. podľa zákona č. 136/1995 Z. z. o odbornej spôsobilosti na vybrané činnosti vo výstavbe a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení neskorších zmien a doplnkov.

V § 20 zákona o verejných prácach, ktorý sa týka výkonu štátneho dozoru sa uvádza, že výkonom štátneho dozoru nie je dotknutý výkon stavebného dozoru (opäť s odvolaním sa na zákon č. 136/1995 Z. z.).

Článok I. zákona č. 136/1995 Z. z. bol zrušený zákonom č. 236/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch a zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších zmien a doplnkov.

Článok II. zákona č. 136/1995 Z. z., ktorý sa dotýkal § 43 až § 46b Stavebného zákona bol zrušený a nahradený novým znením oddielu 1 Základné ustanovenia zákona č. 237/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení neskorších zmien a doplnkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon o verejných prácach sa teda v žiadnom prípade nemôže pri stanovovaní podmienok výkonu dozornej činnosti odvolávať na ustanovenia zákona č. 136/1995 Z. z., ktorý je zrušený v celom rozsahu.

Stavebný zákon teda neukladá povinnosť stavebníkovi (objednávateľovi) zabezpečovať na stavbe realizovanej zhotoviteľom dozornú, kontrolnú činnosť voči zhotoviteľovi. Tvrdenie, že ustanovenie takejto činnosti zákonom by bol zásah do obchodnej činnosti stavebníka nie je reálne. Ak zákon ukladá povinnosť zhotoviteľovi zabezpečiť vedenie uskutočňovania stavby oprávnenou osobou stavbyvedúceho, nič nebráni, aby bola v zákone uložená povinnosť objednávateľa zabezpečiť na stavbe, ktorú zhotoviteľ zhotovuje na základe zmluvy o dielo, výkon činnosti technického dozoru.

Uplatňovanie § 44 ods. 2 Stavebného zákona je sprevádzané viacerými problémami. Stavebník môže uskutočňovať jednoduché stavby a ich zmeny sám pre seba svojpomocou, ak vedenie ich uskutočňovania vykonáva oprávnená osoba stavebného dozoru.

Činnosť stavbyvedúceho pre pozemné stavby a stavebného dozoru pre pozemné stavby je v zmysle ustanovení § 45 vybranou činnosťou vo výstavbe, definovanú ako vedenie uskutočňovania stavieb. Žiaľ, § 44 neumožňuje podľa ods.2, aby vedenie uskutočňovania jednoduchej stavby, ktorú stavebník zhotovuje sám pre seba svojpomocou vykonával stavbyvedúci. V extrémnom prípade nedostane stavbyvedúci, ktorý vedie uskutočňovanie veľkých, náročných stavieb pozemného staviteľstva, stavebné povolenie na výstavbu vlastného rodinného domu svojpomocou a bude potrebovať „služby” oprávnenej osoby stavebného dozoru.

Stavebný zákon ani vykonávacie a súvisiace predpisy nedefinujú pojem „stavba uskutočňovaná svojpomocou”. V pôvodnom znení § 44 Stavebného zákona z roku 1976 bolo uvedené, že jednoduchú stavbu a drobnú stavbu môže uskutočňovať občan ako stavebník svojpomocou, prípadne


 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: